Rýchle autá, najnovšie mobilné telefóny, všade prístupný internet, ktorý spája ľudí na celej zemeguli. Najnovšia technika, ktorá valcuje svet a málokoho nechá úplne chladným. To všetko nám dnes ponúka život, a je len na nás, do akej miery sa tým necháme pohltiť.
Slová ako slušnosť, či úcta sú dnes veľmi málo používané, čo je horšie, nie sú ani tak často realizované. Moderná doba nás pohlcuje, berie nám slobodu a robí z nás iných ľudí. Na prvý pohľad sa síce zdá, že život je so všetkými skvelými technickými, či inými pomocníkmi omnoho ľahší, čo aj je, ale ľudia akosi zabúdajú komunikovať mimo svojich mobilov alebo počítačov.
Sme ľudia, ale nie vždy sa tak správame. Nakupujeme v supermarkete, kde hľadáme pomoc od zamestnancov, pekného slova sa však nedočkáme. Pri pokladni na nás predavači striehnu ako supy a v autobuse nás prevalcujú arogantní mladíci. Treba sa na to však pozrieť aj z opačnej stránky. Ani my vždy nemáme najlepší deň a mnohokrát sme to práve my, kto na nevinnú paniu za pokladňou zvýši hlas.
Nečakajme od ľudí niečo, čo nie sme schopní dať. Všade natrafíme na rôznych ľudí, ktorí sú milo alebo nie veľmi priateľsky naladení. Nikdy však úplne nevidíme za oponu. Nevieme, čo všetko sa stalo pred tým, ako na nás pán na pošte skríkol, či si niečo zašomral. Nikdy nevidíme ďalej, preto by sme nemali súdiť. Slušnosť a úcta sú stále medzi nami, každý z nás vie rozdávať aj dobro, ale len do takej miery, akú si sám zvolí.
Aj ľudia v rôznych zamestnaniach len vykonávajú svoje povolanie a občas majú nárok zlyhať. My zákazníci to berieme ako službu, nie je však na škodu prizerať sa na to aj tým ľudským okom. Nikdy nevieme, kedy sa v takej situácii ocitneme my.
Hoci sa slovo úcta používa v slovnom spojení úcta k starším, úctu by sme mali mať ku každému. Nie sme viac ani menej ako nikto na svete, každý z nás je nesmierne cenný. Úctu by sme mali pestovať aj k sebe.