Multimediálne súbory v podobe hudby, filmov, hier, ale aj vysielanie médií formou televíznych či rádiových staníc, literatúra, noviny, internetové články,… všetko sa to stáva našou dennou súčasťou a pojmom, pod ktorým dnes chápeme slová kultúra a informovanosť. Funkčná podoba médií tu však nie je iba od 21. storočia, je tu už pomerne dlho, iba mení svoju podobu a technologicky sa posúva vpred. Ich sledovanie, počúvanie, čítanie, skrátka ich vnímanie sú potrebným duševným doplnkom našich životov, presne to isté do detailu platí aj o kultúre, respektíve internetové, ako aj vysielacie médiá sú takisto podstatnou súčasťou kultúry. A to hlavne v dnešnej dobe, kedy možno povedať, že sú obrovským, možno 95 % zdrojom a súčasťou kultúry, nakoľko do divadla alebo kina už chodí málokto a všetku mediálnu zábavu aj informovanosť máme po ruke online a každý deň sa nám ich ponúka nesčítateľne veľké množstvo. Doslova príval médií, informácií a reklám. Človek si tak má možnosť a šancu vyberať .
Prečo sme takou mierou odkázaní na médiá?
Je to v podstate jednoduché, považujeme ich za zábavnú a pohodlnú formu kultúry, navyše na nás majú veľký emocioálny dopad. Povedzme, že máte vytvorený názor na určitú skutočnú udalosť, avšak jej sfilmovaná verzia s opačným názorom, no emocioálne upraveným dejom v nás silným spôsobom dokáže vytvoriť opačný názor, dokonca mnohých presvedčiť, že daná udalosť mala určite, na 100 % rovnaké súvislosti či pointu, akú sme videli v tomto filme.
A hudba? To isté, ak má dynamickú a chytľavú melódiu, môže sa v nej spievať prakticky čokoľvek a text vám zostane sympatický, dokonca vás opäť dokáže presvedčiť priam o pravde. Najlepšie to vidíme na mladých ľuďoch, tínedžeroch, ktorí sú vychovávaní v relatívne slušnom prostredí, ale začnú z nich vznikať „deti ulice“. Raperi, punkáči, skinheadi,… texty a hudba v nich vytvoria pocit, že do tejto subkultúry zapadajú a majú s ňou veľa spoločného, i keď ich reálne prostredie môže byť prakticky odlišné.
Pomocou médií sa tak dá podsúvať „pravda“, ale aj životný štýl a vlastne vnímanie sveta tých druhých a to aj mocnejších spolkov. Veci, ktoré prirodzenou ľudskou mentalitou a výchovou našich predkov vnímame ako nemorálne a skazené, sa nám pomocou médií začnú zdať ako akceptovateľná realita a niečo, čo sa dá s pokojom tolerovať, či dokonca s tým sympatizovať.