Kurčatá sú najrozšírenejším druhom vtákov na svete. A nemôže za to evolúcia. Ako je možné, že z malého operenca, ktorý má pôvod v juhovýchodnej Ázií sa stal najrozšírenejší druh masa? Je to veľmi jednoduché, sliepky sú nenáročné na chov a za posledných päťdesiat rokov umožnilo genetické inžinierstvo vyšľachtiť sliepky, ktoré dosahujú jatočnú hmotnosť 4 kilogramy za nejakých šesťdesiat dní. Umožňuje to produkovať túto hydinu v kvantách, ktoré sa pred pol storočím zdalo nemožné. Hmotnosť sliepky sa zväčšila takmer štvornásobne a čas, kedy môže zviera ísť pod nôž sa taktiež výrazné skrátil.
Podstieľkový verzus voľný, verzus organický chov
V západnej Európe je deväťdesiat percent všetkých predaných sliepok z podstieľkového chovu. Zvyšné tri a pol percentá pripadá na chov voľný a percento a pol na chov organický. Zásadný podiel ma na tomto trhovom rozpoložení cena. Konzument si vyberie kura, ktoré je lacnejšie. Priamy rozdiel v cene má priamy podiel na poradí rebríčka. Najlacnejšie kura je z chovu podstieľkového v približných rovinách 2 EUR za kilo. 3 EUR za kilo je približná cena za chov voľný a 4 EUR za kilogram je cena organického chovu. Aj keď sa hovorí, že percento ľudí, ktorí si vyberajú potraviny podľa kvality rastie, čísla hovoria o opaku. Ľudia si jednoducho vždy kúpia to, čo je lacnejšie. To samozrejme podlieha kritike zo strany ochrancov slobody zvierat, ale ekonomický dopad je silnejší ako morálne rozjímanie nad zotročovaním zvierat.
Na tomto príklade vidíme, že chov kurčiat sa stal viac podobný masovej výrobe než idylickému chovu. Aj keď prevláda obraz kurčiat, ktoré sa pasú na tráve, pravda je taká, že zo všetkého počtu všetkých sliepok ktoré žili je valná väčšina taká, ktorá v živote nevidelo trávu a neuzrelo slnko. Bolo by zaujímavé ako by spotrebitelia reagovali, keby takýto obraz bol na každom obale vajíčok, ale to je už iná téma.